Tento rozhovor som s Lenkou spravila pred necelými troma rokmi. Hoci sa od toho času veľa veci zmenilo, Lenka na toto obdobie stále rada spomína, preto som neodolala a rozhodla sa o jej spomienky podeliť s vami.
Desaťmesačný pobyt v Kalifornii, pre Lenku Gmitrovú neznamenal iba šancu zlepšiť sa v angličtine. Bola to šanca osamostatniť sa, spoznať nových ľudí a na chvíľu vypadnúť do neznáma.
Čo si očakávala od svojho výmenného pobytu a v čom bola realita iná?
Teplé počasie. V Santa Marii nie je počasie vôbec ideálne. Na jar sa počasie zhoršuje kvôli silnému vetru. Ďalšia vec, ktorá ma v Amerike prekvapila je obmedzenie slobody. A hoci sa hovorí, že Amerika je slobodná krajina, pre ľudí mladších ako 21 rokov to neplatí.
Ktorý zákaz v Amerike ti príde najviac bizarný?
Podľa mňa najviac hlúpe pravidlo je, že kým nemáš 18 rokov, nemôžeš chodiť vonku so staršou osobou ako 18. Neviem ako to presne funguje, no moja agentúra mi to zakazuje. Odvoláva sa na to, že musím rešpektovať toto americké pravidlo. Zdá sa mi to veľmi prehnané.
Ako na teba vplýval kultúrny šok po príchode do USA?
Musím sa priznať, že som sa cítila veľmi stratená. Okolo mňa boli ľudia, ktorých som nikdy v živote nevidela a rozprávali iným jazykom. Aj keď som niečo rozumela, ich prízvuk bol iný, na aký som bola zvyknutá. Mala som pocit, že sú mi všetci cudzí. Na hodine matematiky som prvý týždeň predychávala slzy. Učiteľ rozprával rýchlo, ničomu som nerozumela. Cítila som, že ma nikto nechápe. Teraz je už všetko v poriadku.
Čo hovoríš na americkú stravu?
Záleží na tom, ako sa človek rozhodne, čo chce jesť a koľko je ochotný za jedlo zaplatiť, poprípade či rád varí. Na Američanoch sa mi nepáči, že veľmi často chodia jesť vonku. Nemám rada malé fast foody na každom kroku. Ale ak sa chceš zdravo stravovať, môžeš zájsť do Trader Joe's. Zaplatíš pár dolárov na viac, ale nemáš zlý pocit z toho čo si zjedol. Najväčší problém tu vidím v takzvaných jedlách „processed food“.
Aké zážitky si zažila, ktoré by si nemohla zažiť na Slovensku?
Vyslovene všetko čo som v Amerike zažila, by som na Slovensku nezažila. Navštívila som krásne americké miesta, dotkla som sa oceána, skúšala som surfovať. Ľudia, ktorých som tu spoznala, sú úplne iní ako doma. Jeden z najväčších zážitkov je prom. Stužková na Slovensku sa tomu nevyrovná.
Teplé počasie. V Santa Marii nie je počasie vôbec ideálne. Na jar sa počasie zhoršuje kvôli silnému vetru. Ďalšia vec, ktorá ma v Amerike prekvapila je obmedzenie slobody. A hoci sa hovorí, že Amerika je slobodná krajina, pre ľudí mladších ako 21 rokov to neplatí.
Ktorý zákaz v Amerike ti príde najviac bizarný?
Podľa mňa najviac hlúpe pravidlo je, že kým nemáš 18 rokov, nemôžeš chodiť vonku so staršou osobou ako 18. Neviem ako to presne funguje, no moja agentúra mi to zakazuje. Odvoláva sa na to, že musím rešpektovať toto americké pravidlo. Zdá sa mi to veľmi prehnané.
Ako na teba vplýval kultúrny šok po príchode do USA?
Musím sa priznať, že som sa cítila veľmi stratená. Okolo mňa boli ľudia, ktorých som nikdy v živote nevidela a rozprávali iným jazykom. Aj keď som niečo rozumela, ich prízvuk bol iný, na aký som bola zvyknutá. Mala som pocit, že sú mi všetci cudzí. Na hodine matematiky som prvý týždeň predychávala slzy. Učiteľ rozprával rýchlo, ničomu som nerozumela. Cítila som, že ma nikto nechápe. Teraz je už všetko v poriadku.
Čo hovoríš na americkú stravu?
Záleží na tom, ako sa človek rozhodne, čo chce jesť a koľko je ochotný za jedlo zaplatiť, poprípade či rád varí. Na Američanoch sa mi nepáči, že veľmi často chodia jesť vonku. Nemám rada malé fast foody na každom kroku. Ale ak sa chceš zdravo stravovať, môžeš zájsť do Trader Joe's. Zaplatíš pár dolárov na viac, ale nemáš zlý pocit z toho čo si zjedol. Najväčší problém tu vidím v takzvaných jedlách „processed food“.
Aké zážitky si zažila, ktoré by si nemohla zažiť na Slovensku?
Vyslovene všetko čo som v Amerike zažila, by som na Slovensku nezažila. Navštívila som krásne americké miesta, dotkla som sa oceána, skúšala som surfovať. Ľudia, ktorých som tu spoznala, sú úplne iní ako doma. Jeden z najväčších zážitkov je prom. Stužková na Slovensku sa tomu nevyrovná.
Ktoré miesto v USA ťa najviac očarilo?
Fuu, tých je viac. Los Angeles, konkrétne Beverly Hills, ma očarilo tým, že vyzeralo presne tak, ako som si predstavovala. Splnil sa mi najväčší sen, ktorý som dovtedy mala. San Francisco si ma získalo tým, že vyzeralo oveľa lepšie, ako som očakávala a stalo sa veľkou konkurenciou pre Los Angeles. Las Vegas ma zase očarilo tým teplom, atmosférou a energiou, ktorá všade prúdila. Je veľmi ťažké povedať konkrétne miesto. Amerika je plná takých. Dokonca maličké mesto San Luis Obispo malo niečo do seba.
Čo by si si do kufra zbalila navyše?
Jednu veľkú škatuľu plnú slovenského chleba.
Aké sú tvoje pocity tesne pred odchodom z USA?
Moje pocity tesne pred odchodom sú jasné - nechcem ísť domov. Chýba mi rodina a moji priatelia, ale uvedomujem si, že ľudí čo som tu stretla, už možno nikdy v živote neuvidím. A to ma veľmi mrzí. Amerika je proste krajina, ktorá sa ťažko opúšťa.
Ako v Amerike vnímajú Slovensko? Vedia vôbec o ňom?
O Slovensku veľa Američanov nevie. Stále ešte vnímajú bývalé Československo. Nečudujem sa im, ani ja by som zrejme na ich mieste o Slovensku nevedela. Neurazím sa, ak si myslia, že pochádzam z Československa. Samozrejme, stále ich opravím.
V čom sa tvoja osobnosť zmenila počas pobytu?
Moja osobnosť sa až tak výrazne nezmenila. Desať mesiacov je krátky čas. Aj keď áno, priznávam, je to dosť veľká zmena prísť do úplne cudzej krajiny. Určite som viac sebavedomejšia, zodpovednejšia, niektoré veci vnímam s väčším nadhľadom. Teraz si veci dopredu premyslím, kým ich urobím. Zvyknem si všetko v hlave plánovať. Ale to je možno aj vekom a nie len cudzím prostredím.
Fuu, tých je viac. Los Angeles, konkrétne Beverly Hills, ma očarilo tým, že vyzeralo presne tak, ako som si predstavovala. Splnil sa mi najväčší sen, ktorý som dovtedy mala. San Francisco si ma získalo tým, že vyzeralo oveľa lepšie, ako som očakávala a stalo sa veľkou konkurenciou pre Los Angeles. Las Vegas ma zase očarilo tým teplom, atmosférou a energiou, ktorá všade prúdila. Je veľmi ťažké povedať konkrétne miesto. Amerika je plná takých. Dokonca maličké mesto San Luis Obispo malo niečo do seba.
Čo by si si do kufra zbalila navyše?
Jednu veľkú škatuľu plnú slovenského chleba.
Aké sú tvoje pocity tesne pred odchodom z USA?
Moje pocity tesne pred odchodom sú jasné - nechcem ísť domov. Chýba mi rodina a moji priatelia, ale uvedomujem si, že ľudí čo som tu stretla, už možno nikdy v živote neuvidím. A to ma veľmi mrzí. Amerika je proste krajina, ktorá sa ťažko opúšťa.
Ako v Amerike vnímajú Slovensko? Vedia vôbec o ňom?
O Slovensku veľa Američanov nevie. Stále ešte vnímajú bývalé Československo. Nečudujem sa im, ani ja by som zrejme na ich mieste o Slovensku nevedela. Neurazím sa, ak si myslia, že pochádzam z Československa. Samozrejme, stále ich opravím.
V čom sa tvoja osobnosť zmenila počas pobytu?
Moja osobnosť sa až tak výrazne nezmenila. Desať mesiacov je krátky čas. Aj keď áno, priznávam, je to dosť veľká zmena prísť do úplne cudzej krajiny. Určite som viac sebavedomejšia, zodpovednejšia, niektoré veci vnímam s väčším nadhľadom. Teraz si veci dopredu premyslím, kým ich urobím. Zvyknem si všetko v hlave plánovať. Ale to je možno aj vekom a nie len cudzím prostredím.
foto: Lenka Gmitrová
text: Paula Gregorová
text: Paula Gregorová