Táto "cestopisná reportáž" je z mojej staršej zbierky. V roku 2011 som sa vybrala na nádherné miesto, ktoré každému odporúčam.
(Atlantik pri západe slnka)
Cestovanie po Španielsku človeka stále doplní energiou. Tentoraz som sa vybrala na juh do západnej časti Andalúzie v blízkosti Portugalskej hranice.
Človek sa v lietadle ocitne nad rôznymi miestami počas krátkeho časového úseku. Ak porovnám vysoké pohoria trčiace nad rakúskou rovinou s tropickým močiarom v blízkosti Atlantika, akoby som preletela celé kontinenty a nie len pár štátov v Európe. Faro, najbližšie letisko k môjmu cieľovému mestu, sa síce nachádza v Portugalsku, no cesta z neho trvá autom iba hodinu. Hranica Portugalska a Španielska je okom jasne viditeľná. Jedna sa o hraničnú rieku Guadianu, ktorá svojím tokom rozdeľuje tieto dva štáty. Tak ako to už v tejto západnej Európe chodí, hoci čas ukazuje približne desať hodín večer, v lete je slnko ešte stále na oblohe. Koncom júna k západu dochádza až okolo štvrť na jedenásť. Čo sa týka východu slnka, je to zase trošku neskôr, až okolo pol siedmej ráno.
Miestom môjho ubytovania bolo moderné letovisko s názvom Islantilla. Je to novovybudované stredisko, postavené medzi dvoma španielskymi mestečkami - Isla Cristina a La Antilla. Kombináciou týchto dvoch názvov vznikol názov Islantilla. Populácia strediska dosahuje 1 261 obyvateľov, ale počas letnej sezóny presiahne aj počet 100 000. Jedným z dôvodov prečo je Islantilla tak navštevovaná, určite spočíva v jej rôznorodosti aktivít. Čo sa týka športu, je zameraná na golf. Má jedno z najlepších golfových ihrísk v južnej Európe. Taktiež ma vytvorené vhodné podmienky pre bežcov. Popri hoteloch sa nachádzala prírodná rezervácia s chodníkom na turistiku, kde rastú tropické rastliny. Ak máte šťastie, podarí sa vám spozorovať aj tropické živočíchy. Zahraniční turisti do Islantilly prichádzajú tiež kvôli najkrajšej pláži v pobreží s výhľadom na Atlantický oceán.
Dlhá osvetlená promenáda vedie východným smerom k mestečku La Antilla a západným smerom k obchodnému stredisku s veľkým výberom barov, reštaurácií, butikov a dokonca aj s kinom. Turistom spríjemňujú večernú prechádzku hudobníci a zabávači. Po západe slnka z La Antilly prichádzajú k promenáde miestni obyvatelia, ktorí sa snažia zarobiť si predajom oblečenia, šperkov a iných doplnkov. Dokonca niektorí využívajú k predaju svoj talent, maľujú turistom portréty, vytvárajú im účesy. A tento talent k ním láka obrovské davy ľudí. Cez deň sa promenáda mení na príjemné, pokojné miesto. Priestor medzi plážou a promenádou zapĺňajú chránené rastliny ohradené plotom. Jediný prechod cez nich umožňuje drevený most. Je to čosi úplne iné v porovnaní s rušnými plážami v bežných letoviskách. Oceán sa správa zvláštnejšie ako more, príliv a odliv presahuje veľkú vzdialenosť. A tak sa stane, že počas prílivu je pláž úplne úzka, a pri odlive sa zmení na obrovské priestranstvo.
La Antilla sa nachádza v tesnej blízkosti Islantilly. Je to malé skromné mestečko obývané rybármi. Príchodom cez promenádu víta turistov mala katolícka kaplnka v jednoduchom štýle. Hoci od roku 711 moslimovia ovládli veľkú časť Španielska a mnoho budov si zachovalo arabský nádych, katolícka viera sa stala pre Španielov silnou prioritou. Pri vchodových dverách sa na domoch často vyskytujú ikony svätcov. Všetky domy sú ladené prevažne v bielej farbe vykladané obkladačkami s marockým vzorom. Rozdelené od najchudobnejších po bohatšie a honosnejšie. Je úplne bežné zahliadnuť pri domoch traktory alebo nákupné košíky, využívané na prevoz osobných vecí. Aj keď La Antilla pôsobí chudobnejším dojmom, jej obyvatelia nešíria kriminalitu či vandalizmus, práve naopak, cítiť z nich spokojnosť a úprimnú srdečnosť.
Jeden z mnohých zážitkov, ktoré sa dajú pri oceáne sledovať, je západ slnka. Uchvátil ma na toľko, že som sa tam musela vracať pravidelne každý večer a robiť detailné fotografie prostredia. Prirodzene vytvorená hmla s farbami oblohy, pôsobili netypický. Dokonca raz mi tento zážitok spríjemnil aj domorodý obyvateľ jazdiaci na koni. Prihovoril sa mi v španielskom jazyku, ale z mojich minimálnych poznatkov španielčiny, som mu vôbec neporozumela a angličtina zase nešla jemu.
Ak by ste sa po promenáde vybrali západnou stranou a pokračovali až za obchodnú časť, dostali by ste sa do maličkej časti Santa Isabel, ktorá patrí k mestu Isla Cristina. Samozrejme, cesta po promenáde sa dá zameniť príjemnou prechádzkou popri pláži. Nachádza sa približne 4 km od La Antilly. Aj keď vzdialenosť medzi nimi nie je vôbec veľká, ich kultúrna štruktúra sa na pohľad dosť mení. Nejde už o rybárske miesto s prístavom, ale o mestskú časť, ktorá je zameraná na obytné domy v honosnejšom štýle s prvkami španielskych stavieb.
Ak by ste sa po promenáde vybrali západnou stranou a pokračovali až za obchodnú časť, dostali by ste sa do maličkej časti Santa Isabel, ktorá patrí k mestu Isla Cristina. Samozrejme, cesta po promenáde sa dá zameniť príjemnou prechádzkou popri pláži. Nachádza sa približne 4 km od La Antilly. Aj keď vzdialenosť medzi nimi nie je vôbec veľká, ich kultúrna štruktúra sa na pohľad dosť mení. Nejde už o rybárske miesto s prístavom, ale o mestskú časť, ktorá je zameraná na obytné domy v honosnejšom štýle s prvkami španielskych stavieb.
(Santa Isabel)
Pre tých, čo zvládnu aj dlhšie trasy a rozhodnú sa pokračovať na západ až do centra Isla Cristiny, rozhodne spravia dobre. Toto mesto má pestré spoločenské podujatia. Vo februári sa koná karneval, ktorý sa datuje od 18 storočia. Farebné kostýmy zapĺňajú ulice mesta a dodávajú mu úplne iný nádych. Siedmeho októbra sa zase konajú oslavy na počesť Panny Márie s množstvom kultúrnych a náboženských podujatí. K Isla Cristine patrí aj prírodný park, tvorený močiarmi. Nachádza sa tam veľké množstvo vtáctva. V prostredí to vytvára mix mnohých zvukov, tvarov a farieb. Tvorba týchto močiarov si vyžiadala dlhý a zložitý proces, ktorý urýchlila ľudská činnosť. Zo zvierat sa tu nachádzajú aj chameleóny. Tie sa bežné nedajú zahliadnuť, vyhýbajú sa ľudskému kontaktu.
Ľudia v Španielsku sú ovplyvňovaní kultúrou, ktorá sa v istých bodoch vôbec nepodobá tej našej. To čo je v ich živote prirodzenou súčasťou, pre nás znamená atypickosť. Prísť na niekoľko dní do úplne odlišného prostredia, pomáha pri rozširovaní slovenských zvykov a obohatí všeobecný rozhľad. A aj keď španielska kultúra dýcha Európou a človek sa môže cítiť ako doma, je to šanca na chvíľu sa dostať zo stereotypu strednej Európy.
Ľudia v Španielsku sú ovplyvňovaní kultúrou, ktorá sa v istých bodoch vôbec nepodobá tej našej. To čo je v ich živote prirodzenou súčasťou, pre nás znamená atypickosť. Prísť na niekoľko dní do úplne odlišného prostredia, pomáha pri rozširovaní slovenských zvykov a obohatí všeobecný rozhľad. A aj keď španielska kultúra dýcha Európou a človek sa môže cítiť ako doma, je to šanca na chvíľu sa dostať zo stereotypu strednej Európy.