Banán; vyrastá v prostredí, ktoré neskôr výrazne ovplyvní chuť, vôňu a konzistenciu plodov. Každý plod prejde fázou dozrievania, zrelosti a prezretia. Konzument sa môže rozhodnúť sám, ktorá fáza bude vyhovovať jeho požiadavkám na chuť. Nikdy, nikdy banán nevyrastá sám, stále sa nachádza v inej skupine banánov. Môže to mať nejaký dopad na jeho dozretie alebo prezretie? Áno. Ak chceme aby nám banán vydržal čo najdlhšie, odtrhneme ho od ostatných banánov.
Bol november. Každý kúsok života plynul v rovnováhe. Zábavnosť, spontánnosť, neviazanosť. Hmýrili sa životom, ktorý sa nedal zastaviť. No nebolo nutné ho zastavovať. Začali sa mi naskytovať nové možnosti. Netreba ich menovať konkrétne, povedzme len, zrazu sa mi tie možnosti ponúkali. Množstvo mladých aj starších mužov. Koho si vybrať? Túžila som po láske, zabudnúť na sklamania z minulosti, chcela som byť šťastná. Vtedy mi to došlo, tá spojitosť, to prirovnanie. Muž či banán? Vybrať si z mladučkých mužov, bolo ako ochutnať nedozretý zelený banán. Chutí už sladko, no stále ma svoje nedostatky. Dať prednosť staršiemu by mohlo pre nás znamenať nezhodu v názoroch. Predsa by bol už myšlienkami niekde inde. Ako by si už odžil moje obdobie, ako by to bol banán, ktorý začína hniť a nešíri už čerstvosť a mladosť. Ale vybrať si niekoho s rovnakým názorom a niekoho, s kým by som si úplne sadla, to by bol ten dozretý muž, ten dozretý banán. Nechcela som sa rozhodnúť hlúpo, nechcela som aby za mňa rozhodla zúfalosť či prehnaná túžba. Chcela som si vybrať správne, aby som nemusela ľutovať svoj výber. Bol tam ten ideál, skrýval sa mi v hlave. Jasne som si uvedomovala , čo konkrétne hľadám. Stačilo to nájsť. Odhalil sa až po chvíli, nebola som si ním istá hneď zo začiatku. Bol to On. Presne taký, aký som si ho vytvorila v predstavách. Dokonalý sýto žltý banán bez hnedých škvŕn. Tak dobré sa ukrýval. Prečo ma neočaril hneď od prvého momentu? Vonial lahodne a sviežo, najviac prenikavo v oblasti stopky. Počkať, omyl.
Bol október. Prešiel skoro rok. Banán v mojej ruke sa značne rozpadol. Nedal sa jesť, nechutil. Až vtedy som začala uvažovať nad jeho chybami. Zrejme som sa zmýlila a nebol to ten pravý kúsok. Avšak, zvykla som si na neho, bolo ťažké zmieriť sa s tým. Hoci, nebol dokonalým banánom ako v tých predstavách, bol to môj banán a mala som ho rada. Ďalej som to s ním pokračovala, vrásky na šupke som už neignorovala, nedali sa zakryť. Podvod. Zahráva sa s nami, vytrhne nám srdce. Dá nám pocítiť, že nie sme jedineční, že nie sme na toľko milovaní, ako sme si mysleli. Muž či banán, mala som brať na vedomie očividné signály. Tam, kde už viac nie je dôvera, tam postupne vyprchá všetko. Časom zo zhnitého banánu nezostane nič, ani len šupka.
Nastala tma, nastalo svetlo. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Zhnitý banán už viac neprenasledoval moju prítomnosť, zostal hniť v minulosti. Ak je muž nesprávny, ľahko sa dá nahradiť iným. Veď predsa klin sa klinom vybíja. Stále hľadáme toho správneho. Občas sa môže stať, že sa začneme zaujímať o mladšieho. Sme si toho vedomí, nie je to ten dokonalý muž, čo sa o nás postará v dobrom aj v zlom. My sme potom tie bytosti, čo majú ukazovať smer jeho krokom a ochraňovať ho v každej chvíli. Ale kto ochráni nás? Snažíme sa odolať jeho pôvabu a novým citom. Možno nás zaujal preto, lebo hľadáme kontrast minulého vzťahu a možno len tak náhodne. Vonia tak sviežo, chutí už sladko a chceme sa utíšiť tým, že za chvíľu aj tak dozrie. A vtedy vznikla chyba v prirovnaní. Muž nie je ako banán. Nedozrie za pár týždňov, musíme si na to počkať roky. Život je príliš krátky, aby sme čakali na to, čo možno ani nepríde. Netreba sa dopredu vzdávať stačí si len počkať na toho správneho. Ten, o ktorom už v ničom nebudeme pochybovať. Ten, pri ktorom nemusíme nosiť ružové okuliare aby sme ho videli v lepšom svetle. Banán nedokáže komunikovať, robiť kompromisy a pracovať na vzťahu. Muž áno. Ak by neexistoval rozdiel medzi mužom a banánom, tak by sme chodili radšej do supermarketov. Chceme vás aj napriek chybám a nedostatkom. Ktovie, možno ani ten dozretý muž nebude presne podľa predstáv. Banán, ktorý ma škvrny na šupke, nemusí byť napadnutý vo vnútri. Netreba sa odradiť výzorom, treba nazrieť hlbšie.
Bol november. Každý kúsok života plynul v rovnováhe. Zábavnosť, spontánnosť, neviazanosť. Hmýrili sa životom, ktorý sa nedal zastaviť. No nebolo nutné ho zastavovať. Začali sa mi naskytovať nové možnosti. Netreba ich menovať konkrétne, povedzme len, zrazu sa mi tie možnosti ponúkali. Množstvo mladých aj starších mužov. Koho si vybrať? Túžila som po láske, zabudnúť na sklamania z minulosti, chcela som byť šťastná. Vtedy mi to došlo, tá spojitosť, to prirovnanie. Muž či banán? Vybrať si z mladučkých mužov, bolo ako ochutnať nedozretý zelený banán. Chutí už sladko, no stále ma svoje nedostatky. Dať prednosť staršiemu by mohlo pre nás znamenať nezhodu v názoroch. Predsa by bol už myšlienkami niekde inde. Ako by si už odžil moje obdobie, ako by to bol banán, ktorý začína hniť a nešíri už čerstvosť a mladosť. Ale vybrať si niekoho s rovnakým názorom a niekoho, s kým by som si úplne sadla, to by bol ten dozretý muž, ten dozretý banán. Nechcela som sa rozhodnúť hlúpo, nechcela som aby za mňa rozhodla zúfalosť či prehnaná túžba. Chcela som si vybrať správne, aby som nemusela ľutovať svoj výber. Bol tam ten ideál, skrýval sa mi v hlave. Jasne som si uvedomovala , čo konkrétne hľadám. Stačilo to nájsť. Odhalil sa až po chvíli, nebola som si ním istá hneď zo začiatku. Bol to On. Presne taký, aký som si ho vytvorila v predstavách. Dokonalý sýto žltý banán bez hnedých škvŕn. Tak dobré sa ukrýval. Prečo ma neočaril hneď od prvého momentu? Vonial lahodne a sviežo, najviac prenikavo v oblasti stopky. Počkať, omyl.
Bol október. Prešiel skoro rok. Banán v mojej ruke sa značne rozpadol. Nedal sa jesť, nechutil. Až vtedy som začala uvažovať nad jeho chybami. Zrejme som sa zmýlila a nebol to ten pravý kúsok. Avšak, zvykla som si na neho, bolo ťažké zmieriť sa s tým. Hoci, nebol dokonalým banánom ako v tých predstavách, bol to môj banán a mala som ho rada. Ďalej som to s ním pokračovala, vrásky na šupke som už neignorovala, nedali sa zakryť. Podvod. Zahráva sa s nami, vytrhne nám srdce. Dá nám pocítiť, že nie sme jedineční, že nie sme na toľko milovaní, ako sme si mysleli. Muž či banán, mala som brať na vedomie očividné signály. Tam, kde už viac nie je dôvera, tam postupne vyprchá všetko. Časom zo zhnitého banánu nezostane nič, ani len šupka.
Nastala tma, nastalo svetlo. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Zhnitý banán už viac neprenasledoval moju prítomnosť, zostal hniť v minulosti. Ak je muž nesprávny, ľahko sa dá nahradiť iným. Veď predsa klin sa klinom vybíja. Stále hľadáme toho správneho. Občas sa môže stať, že sa začneme zaujímať o mladšieho. Sme si toho vedomí, nie je to ten dokonalý muž, čo sa o nás postará v dobrom aj v zlom. My sme potom tie bytosti, čo majú ukazovať smer jeho krokom a ochraňovať ho v každej chvíli. Ale kto ochráni nás? Snažíme sa odolať jeho pôvabu a novým citom. Možno nás zaujal preto, lebo hľadáme kontrast minulého vzťahu a možno len tak náhodne. Vonia tak sviežo, chutí už sladko a chceme sa utíšiť tým, že za chvíľu aj tak dozrie. A vtedy vznikla chyba v prirovnaní. Muž nie je ako banán. Nedozrie za pár týždňov, musíme si na to počkať roky. Život je príliš krátky, aby sme čakali na to, čo možno ani nepríde. Netreba sa dopredu vzdávať stačí si len počkať na toho správneho. Ten, o ktorom už v ničom nebudeme pochybovať. Ten, pri ktorom nemusíme nosiť ružové okuliare aby sme ho videli v lepšom svetle. Banán nedokáže komunikovať, robiť kompromisy a pracovať na vzťahu. Muž áno. Ak by neexistoval rozdiel medzi mužom a banánom, tak by sme chodili radšej do supermarketov. Chceme vás aj napriek chybám a nedostatkom. Ktovie, možno ani ten dozretý muž nebude presne podľa predstáv. Banán, ktorý ma škvrny na šupke, nemusí byť napadnutý vo vnútri. Netreba sa odradiť výzorom, treba nazrieť hlbšie.